Trenčianske Teplice
Před 1 měsícem
Prvá októbrová sobota sa niesla v znamení mágie a tajomnej minulosti. V kongresovej sále Hotela Panorama sa konala už tretia zo série prednášok s uznávanou etnologičkou, historičkou a spisovateľkou Katarínou Nádaskou, tentoraz na tému, ktorá v období dušičiek naberá na význame – škodiaca mágia. Atmosféra besedy bola od začiatku výnimočná – miestnosť zaplnili desiatky zvedavých návštevníkov, ktorí si prišli vypočuť rozprávanie o temnejšej stránke ľudových tradícií. Katarína Nádaská počas takmer dvojhodinovej prednášky ponúkla pútavý pohľad do sveta, v ktorom ľudia verili, že za mnohými nešťastiami, chorobami či konfliktmi stojí práve pôsobenie škodiacej mágie. Návštevníci sa dozvedeli množstvo zaujímavostí – napríklad o tom, ako sa naši predkovia pokúšali liečiť nehojace sa rany. Okrem byliniek často používali aj magické rituály. Jednou z praktík bolo prenesenie choroby na krajec chleba, ktorý sa zavesil na strom. Verilo sa, že ak ho vtáky vydzobú, spolu s ním odnesú aj samotnú chorobu. Veľkú pozornosť si vyslúžila aj téma porobenín – zakliatych predmetov, ktoré mali konkrétnym osobám ublížiť. Nádaská vysvetlila, že najrizikovejším obdobím v roku boli tzv. Stridžie dni – medzi sviatkom sv. Kataríny a Vianocami. V tomto čase sa ľudia chránili pred temnými silami aj tak, že nepožičiavali jedlo ani predmety, aby sa im nevrátili „počarované“. Okrem bosoriek a stríg sa v prednáške hovorilo aj o tých, ktorí sa snažili škodlivé kúzla rušiť – vedomkyne, bohyne, veštci, korenári či tzv. baby. Títo ľudia boli rešpektovaní pre svoje znalosti a schopnosti „očistiť“ človeka od pôsobenia temných síl. Z prednášky však nevymizli ani temnejšie témy. Podľa historických prameňov niektorí praktizujúci škodiacej mágie využívali ľudské kosti, ktoré získavali od kata. Tie sa drvili na prach a miešali do rôznych porobenín. Tieto úkony sa vykonávali najmä v noci, potajomky, pri minimálnom svetle – aby ich nikto nevidel. Beseda bola mimoriadne podnetná. Ukázala, ako hlboko bola viera v mágiu zakorenená v každodennom živote ľudí – ovplyvňovala ich rozhodnutia, medziľudské vzťahy, aj samotné prežitie. Vďaka osobnostiam ako Katarína Nádaská staré príbehy nezostávajú len v knižniciach či archívoch – naopak, ožívajú pred očami dnešných poslucháčov a pripomínajú nám, že minulosť je niekedy oveľa pestrejšia, magickejšia a záhadnejšia, než by sme si mysleli. Týmto vás zároveň srdečne pozývame na poslednú besedu tohto roku s Katarínou Nádaskou, tentokrát na besedu s názvom Zimné obradové zvykoslovie a Vianoce, ktorá sa uskutoční 13. decembra.