V piatok 19. mája sme si v Detve pripomenuli nie tak dávne obdobie, kedy do našich životov zasiahla pandémia koronavírusu. Nosenie rúšok, obmedzenie pohybu či práca z domu boli tými najmenšími zmenami. Samotné ochorenie väčšina ľudí prekonala bez väčších problémov, no všetci to šťastie nemali.Slávnostný akt pri príležitosti výsadby spomienkovej lipy pre obete pandémie Covid-19 sa konal na kalvárii pri detvianskom cintoríne v piatok popoludní. Detva sa tak pripojila k celoslovenskému projektu budovania unikátnych Živých pietnych miest na pamiatku obetí pandémie. Podujatia sa zúčastnili okrem zdravotníkov a zástupcov mesta i zasiahnuté rodiny. Unikátny strom symbolicky zaliali, miesto je označené pamätnou tabuľou.Klin do spoločnosti„Koronavírus nás všetkých postavil pred situáciu, s ktorou sme sa dovtedy nestretli. Mnoho z nás prišlo o známych, blízkych alebo rodinných príslušníkov. Ukázal nám tiež krehkosť vzťahov, z dobrých priateľov sa naraz stali nepriatelia. Názorová rôznorodosť zasadila povestný klin do spoločnosti tak hlboko, že bude ťažké dostať svet okolo nás do normálnych koľají,“ povedal primátor Branislav Baran a poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na zvládnutí pandémie - všetkým zložkám záchranného systému, dobrovoľníkom, ale aj zástupcom samospráv, ktoré prebrali na seba chtiac – nechtiac bremeno, s ktorým sa dovtedy nestretli.Lipa je symbolom, ktorý žije a dýcha„Nikdy nezabudneme na tých, ktorých sme navždy stratili. Aj s odstupom času je bolesť v rodinách obetí stále veľká a hoci už spoločnosť pandémiu vníma ako minulosť, pozostalí jej následky žiaľ znášajú dodnes a budú sa s nimi vyrovnávať po celý zvyšok svojho života. Symbolické vysadenie lipy je nielen útechou, ale aj znakom toho, že sa s prežitým obdobím ako spoločnosť musíme vyrovnať a dôstojne si ho pripomínať,“ uviedla Lenka Straková z občianskeho združenia Skutočné obete, ktoré stojí za zrodom pietnych miest na pamiatku obetí pandémie.Za svoj symbol si vybrali lipu, ktorá má listy v tvare srdca a navyše má aj liečivé vlastnosti - priaznivo pôsobiace práve na dýchacie ochorenia. „Lipa je symbolom, ktorý žije a dýcha. Našim blízkym zobral koronavírus dych, živý pamätník bude symbolicky dýchať za nich,“ vysvetľuje združenie na svojej webstránke.Ľudia umierali po celom Slovensku, a preto nikdy na túto tragédiu nesmieme zabudnúť. Živé pamätníky sa tak môžu stať miestami útechy a tichej spomienky, pri ktorých sa môžeme zastaviť, položiť kvety a zapáliť sviečku.Popri budovaní pietnych miest sa združenie Skutočné obete zaslúžilo aj o to, že od vlaňajšieho novembra je šiesty marec v kalendári zapísaný ako pamätný Deň obetí pandémie Covid-19. Práve 6. marca 2020 bol na Slovensku potvrdený prvý prípad koronavírusu.Dvadsaťtisíc ľudíCovid-19 pripravil na Slovensku za dva roky o život viac ako 20-tisíc ľudí, ďalšie tisíce pacientov zomreli pre obmedzenú bielu medicínu.„Na symbolickom cintoríne pri Popradskom plese je osadených mnoho detvianskych vyrezávaných krížov a návštevníkov víta nápis Mŕtvym na pamiatku – živým na výstrahu. Živým na výstrahu – nám všetkým, aby sme si uvedomili, že ľudia, ktorí nás opustili sa nevrátia. Nesmieme na nich zabudnúť, musíme si vážiť život a spolunažívanie s ostatnými, aby sme boli vzorom pre generáciu, ktorá príde po nás,“ doplnil primátor.Spolu s lipou pribudol na kalvárii aj detviansky vyrezávaný kríž od rezbára Jozefa Krnáča, ktorý mesto Detva ako hlavný organizátor Folklórnych slávností pod Poľanou venovalo ako prejav pietnej spomienky na zosnulých nositeľov tradícií a spolupracovníkov folklórnych slávností. O požehnanie kríža sa v piatok na záver spomienkového aktu postaral Anton Majerčák Jantek z kláštora na Raticovom vrchu.(ms)