Rod Angyalovcov zrejme netreba Kremničanom bližšie predstavovať, história nášho mesta je s ním neodmysliteľne spojená. Z výtvarných prác otca a syna Vojtecha ( v krstnom liste zapísaného ako Adalberta) a Gejzu Angyalovcov dýcha atmosféra starého mesta, ale aj neľahkého života baníkov. Ťahy štetca nám život starej Kremnice sprítomňujú možno viac ako stovky slov. Dýchajú atmosférou, vôňou farby a krásou prežitého okamihu.Rovnako aj jemná čipkárska práca Emy ( Emílie) Angyalovej a jej zanietenosť pri budovaní čipkárskej školy a jej pobočiek, ostali trvalým dedičstvom, na ktorom dodnes stavia základy Klub paličkovanej čipky v našom meste.Osudy členov slávneho rodu zaujímajú Kremničanov dodnes, čo včera potvrdila zaplnená čitáreň Knižnice Jána Kollára, kde prijala pozvanie historička Lucia Krchnáková, ktorá je aj autorkou knihy Kremnické čipkárske školy 1888 – 1953.Práve tento mesiac uplynulo 137 rokov od začiatku štátnej výučby paličkovania v kremnickej oblasti, kde sa vďaka iniciatíve popredného výtvarníka Vojtecha Angyala a jeho sestry Emy Angyalovej posunulo domácke paličkovanie na vyššiu úroveň vznikom kremnickej čipkárskej školy.Centrom výroby čipiek, ktoré za Rakúsko-Uhorska získavali tie najvyššie ocenenia na medzinárodných výstavách v Bruseli, Paríži, Miláne či Londýne, sa stali Kremnické Bane a postupne vznikli pobočky v Starých Horách, Lúčkach, Kremnici, Kunešove a Krahuliach.Čo sa týka Vojtecha Angyala, do Kremnice prišiel v roku 1873. Umenie študoval vo Viedni a na štátnej reálnej škole v Kremnici učil kreslenie. Bol to on, kto informoval v roku 1886 členov mestskej rady, že Ministerstvo priemyslu a obchodu Uhorska podporuje domáci priemysel a poskytne štátom platenú učiteľku v mestách, kde je rozšírené čipkárstvo. Patrila k nim aj Kremnica.K spolupráci pozval svoju sestru Emu, absolventku viedenského kurzu paličkovania, ktorá sa stala štátnou učiteľkou v roku 1882.Hoci v Kremnici a okolí vedeli paličkovať aj niektorí muži, bola to takmer výsostne ženská práca, ktorá si žiadala cit a jemné prsty. Béla Angyal sa však aktívne podieľal na výtvarných návrhoch čipiek, ako aj na výtvarných návrhoch pre kameninovú továreň. Lucia Krchnáková vvo svojej prednáške priblížila aj osudy ďalších, menej známych členov rodiny. Manželky Vojtecha Angyala Emílie, rodenej Kossinovej, ktorá pochádzala z Mošoviec a ich piatich detí – Margity, ktorá sa stala ako najstaršia univerzálnou dedičkou Angyalovského majetku, známeho maliara Gejzu Angyala, učiteľa francúzštiny Dezidera, notára a finančného úradníka Adalberta, ktorý dostal meno po otcovi. Piatym súrodencom bola Irena Mária, ktorá zomrela v detskom veku na záškrt.(KN), Zdroje: NBS/ Múzeum mincí a medailí a Štátny archáv Banská Bystrica, pracovisko Archív Kremnica