Ladislava „Aťa“ Fuska určite netreba Kremničanom bližšie predstavovať. S našim mestom je doslova zrastený a svojim humorom a prístupom k životu sa stal pre mnohých žijúcou legendou. Napriek úctyhodnému veku nechýba na žiadnej baníckej, či mestskej akcii. Nechýbal ani na nedávnom Dni červených makov, ktorým sme v našom meste oslávili ukončenie 1. svetovej vojny. Len málo ľudí však vie, že pán Fusko uchováva mimoriadne hodnotný fotoarchív z obdobia prvej svetovej vojny. Ukrýva sa v ňom takmer románový príbeh jeho otca, Ľudovíta Fuska, narodeného v roku 1893, ktorý bol vojakom v prvej svetovej vojne a jej hrôzy prežil na vlastnej koži. „Keď v roku 1948 otec zomrel, mal som štyri roky. Tento príbeh mi vyrozprával priateľ môjho otca, pán Karol Strohner, niekedy v 60-70-tych rokoch minulého storočia,“ spomína si na svojho otca Ladislav Fusko. „Nepamätám si presne miesta, kde sa tento príbeh odohral. Viem len toľko, že otec bol ako vojak na viacerých miestach . Jedného dňa ho spolu s inými vojakmi zajali kozáci. O nich bolo známe, že kto sa k nim dostal, vytrpel si neskutočné mučenie a napokon ho čakala smrť. Aby sa vojaci vyhli mučeniu, mali pre tento účel pri sebe silný jed. Môj otec ho mal v košeli v náprsnom vrecku. Po zajatí ho použil a čakal, čo sa bude diať. Neznáme vojská rozohnali kozákov a zajatci zostali voľní. Môj otec, nešťastný, čakal na smrť, ktorá však neprichádzala.Keď sa vracal domov, zastavil sa v Budapešti u lekára, ktorý mu vysvetlil, čo sa stalo prečo bol jed neúčinný. Keďže otec ho mal v papierovom vrecúšku v košeli, tak sa mu pri potení v horúčavách a pri pochodoch v daždi jed vyplavil a to čo zostalo vo vrecúšku, bola len neúčinná látka. To mu zachránilo život," dodáva. Jeho rodinná fotogaléria je preto skutočným unikátom. Nie je na nej iba on sám, ale napriklad aj Kremničania v zákope na ruskom frontte pri Perepelníku ( rok 1917), vo fotogalérii je aj bohatá korešpondencia z poľnej pošty, z ktorej vidieť, ako veľmi sa snažil udržať kontakty so svojou rodinou. N dobových záberoch je nielen on, ale aj ďalší Kremničania ( napríklad spoločne s ním v zákope na ruskom fronte pri Perepelníku ( 1917 - Edo Klobušický, Ján Mihálik, Alexander Štrba Daniel Grandtner, Aladár Šikula. ) KNFotogaléria: Rodinný archív Ladislava Fuska