Pre folklórnu obec a milovníkov tradičnej ľudovej kultúry je záver tohto roka naplnený smútkom. V pondelok 22. decembra prišla správa o úmrtí Ľubomíra Tatarku, prezývaného Čalamacha – majstra gajdoša, multiinštrumentalistu, výrobcu ľudových nástrojov a prvého cechmajstra Cechu slovenských gajdošov. Odišiel vo veku 67 rokov, no jeho odkaz v slovenskom folklóre zostáva mimoriadne silný.Ľubomír Tatarka sa narodil 29. marca 1958 v Banskej Bystrici, no jeho životné i tvorivé korene siahali hlboko do regiónu Podpoľania. Rodinné väzby ho spájali aj s Detvou – jeho stará mama pochádzala práve odtiaľto a bola výnimočnou speváčkou. K hudbe a remeslu ho viedla rodinná tradícia, ktorú ďalej rozvíjal vlastnou, systematickou prácou. Už v mladom veku vyrábal píšťalky, neskôr fujary, črpáky a ďalšie tradičné nástroje, pričom gajdy sa stali jeho celoživotnou vášňou.Detvianska verejnosť si Ľubomíra Tatarku pamätá aj v súvislosti s Folklórnymi slávnosťami pod Poľanou, kde bol členom Programovej rady a viackrát účinkoval v jednotlivých programoch. Svojím dôrazom na autenticitu, hlbokými znalosťami ľudovej kultúry a rešpektom k pôvodným technikám patril k osobnostiam, ktoré výrazne formovali podobu folklórnych podujatí.Jeho odkaz je v Detve prítomný aj dnes. V Podpolianskom múzeu je v súčasnosti sprístupnená výstava Tatarkovci, predstavujúca výber z remeselnej tvorby a zbierky zmenšených konských záprahov starého otca, otca a Ľubomíra Tatarkovcov – symbol kontinuity rodinnej tradície a úcty k remeslu.Mesto Detva vyjadruje úprimnú sústrasť celej rodine, blízkym a celej folklórnej obci. Odkaz Ľubomíra Tatarku zostáva živý v hudbe, remesle aj spomienkach tých, ktorí ho poznali. Ako zaznelo v rozlúčke jeho kolegov: „Zahrajte im tam hore, ujo Ľubo, také naše. Tie ešte nepoznajú.“