Úryvok s pripravovanej knihy "Monografia obce Sklené Teplice" Priame boje o Sklené Teplice vypukli 13. marca 1945 útokom jednotiek 2. ukrajinského frontu spolu s rumunskou armádou pod velením maršala Malinovského z hlavného štábu na Repišti.[1] Front postupoval z východu od Močiara a od juhu z Teplej, najtvrdší odpor Nemcov sa však sústredil vo Vydrickej doline. Veža kostola sa stala hlavným nemeckým obranným bodom – guľometník z nej ostreľoval priestor pod kostolom aj prístupovú cestu, zatiaľ čo druhé guľometné postavenie sa nachádzalo nad záhradou domu Skladana. Pred polnocou Nemci vyhodili dva podmínované mosty, pričom delostrelecká a mínometná paľba ničila domy a zabíjala hospodárske zvieratá. Obyvatelia prežívali najťažšie chvíle, skrývali sa v izbách a tmavých pivniciach. Až popoludní 14. marca 1945 streľba utíchla a Sklené Teplice sa dočkali oslobodenia. Boje však pokračovali ešte nasledujúce tri dni v priestore pod Pustým hradom, na lúke pri dome Gejzu Bahúla, kde boli do akcie nasadení gardoví vojaci sovietskej armády. Oslobodenie obce prinieslo obyvateľom očakávanú slobodu, ale aj nečakané stretnutia a udalosti. Pamätník spomína, že jeden z ruských vojakov navštívil ich dom a zrazu začul hru na klavíri v Kursalóne.[2] Riadil sa hudbou a pri klavíri našiel svoju milú, s ktorou sa naposledy rozlúčil v Moskve. Radosť však striedali aj negatívne zážitky. Vojaci odhalili nemeckého špióna prezlečeného v ruskej uniforme. Bol odsúdený, prinútený vykopať si vlastný hrob pri Čaklošovom dome; pri čítaní rozsudku mu „červené“ vlasy zosiveli a následne ho popravili. Pri oslobodzovaní prišlo o život 51 sovietskych a rumunských vojakov.[1] Ich prvé miesto odpočinku bol kúpeľný park, neskôr boli exhumovaní a prenesení na vojenský cintorín do Zvolena. V bojoch proti Nemcom sa v radoch československej zahraničnej armády podieľali aj rodáci zo Sklených Teplíc – Anton Hanzlík, Július Ošust, Jozef Sedliak, Martin Skladan, Ján Urblík a Ondrej Dávid.