Osemnásťročná Miška Schwarczová vyrastá v detskom domove, presnejšie v Centre pre deti a rodiny v Kremnici. Študuje kaderníctvo a vizážistiku v Banskej Bystrici a najviac túži po tom, aby mohla žiť obyčajný a radostný život. Taký, ktorý väčšina z nás považuje za samozrejmosť. Pre Mišku to však samozrejmosť nie je. Vie, aké je to ťažké, keď vám nemá kto pofúkať koleno a utrieť slzu. Keď sa nemáte komu zo svojich smútkov a beznádejí vyrozprávať, lebo skutočná rodina nefunguje. Lebo rodina sú tí, ktorí vás dokážu prijať aj s vašimi chybami a majú vás radi bez podmienok.Miška si však svoju cestu na prekonanie beznádejí našla. Z bolestí a smútkov sa dokáže vyrozprávať cez verše. Poézia sa stala jej liekom na depresie a osobné zlyhania. A stala sa aj cestou k vnútornej očiste a hľadaniu šťastia. Dôležité je dokázať odpustiť sebe, ale aj tým, ktorí vás ranili.Keď jej bývalo najhoršie a nevládala bojovať sama so sebou, zobrala si pero a papier. Prvé verše vždy čítali kamarátky z domova a pani vychovávateľky. Ako hovorí, písala ich do „šuflíka“, pre seba a pár spriaznených duší. Nikdy nemala ambíciu vydať knihu. A predsa sa to stalo. Miške vyšla tento rok básnická prvotina s názvom Ja a Ja. Dve Ja, dve celkom odlišné osoby, ktoré však tvoria magickú jednotu a doslova sa nám menia pred očami. Tak, ako je to zobrazené aj na titulnej stránke knihy. Vnútorný prerod zo smútku a depresií k nádeji, láske a výzvam života. Hľadanie seba samej cez básne.Alebo ako sa píše aj v doslove knihy:“ Ja a Ja – príbeh dievčaťa, ktoré našlo svoj hlas. Cesta jedného dievčaťa z detského domova , ktoré sa rozhodlo postaviť zoči – voči vlastnému smútku a pretvoriť ich na niečo svetlé. Táto kniha vznikla ako dôkaz toho, že aj tam, kde bol kedysi tieň, môže raz vyrásť svetlo.“Báseň ako očistaAko nám Miška prezradila, písanie je pre ňu očistným procesom, v skutočnosti však nad vydaním knihy nikdy nepremýšľala. Vo veľkom jej v tom pomohla náhoda: „Boli sme na besede s pánom spisovateľom Norbertom Valakovičom. Diskusia ma veľmi oslovila, bola blízka môjmu životnému príbehu. Keď sa nás pán Valakovič pýtal, či sa literárnej tvorbe venuje aj niekto z nás, dievčatá hneď obrátili zrak ku mne. Prečítal si moje básne a ako povedal, cítil z nich silné posolstvo, úprimnú výpoveď aj talent na písanie. On vo mne rozsvietil myšlienku na vydanie knihy a stal sa aj jej vydavateľom. Som mu za to veľmi vďačná,“ prezradila nám.Literárny autor a maliar Norbert Valakovič tiež prešiel pádom aj novým začiatkom, preto sa vedel do obsahu jej veršov vžiť. Lebo ako prezrádza vydavateľ na svojom profile – jeho snahou je ľudí počúvať, byť im nablízku a prinášať nádej. S názvom knihy a jej korektúrami pomohla Miškina patronátna vychovávateľka Ingrid Tölgyesiová, autorkou ilustrácie na obálke je jej dcéra Juliana.Cesta k sebe samejUž samotné názvy kapitol knihy Mišky Schwarczovej sú akousi životnou čiarou vnútornej premeny. Jazvy života – Rodina a blízki – Láska a city – Pohľad na svet. Je to ľudská premena zložená z hlások, slabík, slov, viet, myšlienok. Je to hľadanie šťastia cez bolesť, ktorá vženie čitateľovi slzy do očí. Nenaplnená láska v rodine aj sklamanie z prvého vzťahu nezrazili Mišku na kolená. „Život je plný rán aj pádov, ale vždy sa dá postaviť. Nikdy nie si sám. A nikdy nie je neskoro začať odznova,“ odkazuje Miška v závere svojej knihy.Je to odkaz pre druhých, aj pre ňu samotnú. Lebo cez verše sa dokáže pozerať do svojho vnútra a meniť ho. Tak aby vo výzvach života obstála čo najlepšie.Ako nám tiež prezradila, písať bude aj naďalej a opäť to budú básne. Nad iným literárnym žánrom zatiaľ nepremýšľa. Na otázku, či z toho bude opäť kniha, sa pousmeje: „Nad tým zatiaľ vôbec nepremýšľam, hoci človek nikdy